Make your own free website on Tripod.com
História trnavského futbalu

Ako sa to teda vlastne začalo? V roku 1906 založili Katolícki tovarišskí spolek, ktorý začal organizovať športový život. Samozrejme futbalový. V roku 1909 založil Žigmund Funk prvý športový klub - Nagyszombati Atlétikai Club. Hrali v ňom futbalisti z tovarišského spolku a ďalší, ktorým lopta učarila. Pravidelné súťaže dali na seba ešte veľmi dlho čakať. Šesť či sedem zápasov odohral NAC za celú sezónu vo svojich začiatkoch, v roku 1912 už ich bolo vyše desať a na rok 1914 sa chystali oslavy päťročnice klubu s turnajom známych mužstiev vtedajšej monarchie. Namiesto gólov však prišlo rinčanie zbraní. Prvá svetová vojna zastavila rozmach futbalu nielen v Trnave. Ak sa náhodou dostali futbalisti na dovolenku, hral sa na rýchlo zápas, dva, tri do roka. Po skončení prvej svetovej vojny bolo odrazu futbalistov ako maku. Z NAC sa, samozrejme, stal TAC - Trnavský atletický klub, a aby bol skutočne trnavský, rozhodlo vtedajšie vedenie, že v ňon budú hrať len Trnavčania. A tak čítame prvú zostavu: Farkaš - K. Baxa, Husár - Matuschka, E. Bernhardt, Svatý - L. Benhardt, Hudek, F. Bernhardt, Šidlík, Kozma. Finančné ťažkosti napokon priniesli rozhodnutie prejsť do Trnavského športového spolku - TŠS. V tom istom roku, 22. júna 1919, vzniká ČsŠK Čechie Trnava. Členstvo bolo hlavne z radov trnavskej posádky a zo štátnych zamestnancov, ktorí prišli z Čiech. Rok 1920 priniesol v Trnave vznik ďalších, i keď menších klubov: robotníckeho Vasasu, XI. telegrafného práporu, Makkabea, no aj ČsŠK Trnava. Mesto malo odrazu poltucet futbalových mužstiev. 28. februára 1920 zaradili ČsŠK Trnava do pravidelnej súťaže. Hral v Trenčianskom okrese spolu s TTE Trenčín, SE Hlohovec, ŠK Piešťany, SE Vrbové, SE Nové Mesto nad Váhom a SC Sereď. 24. októbra 1921 zastavili ČsŠK Trnava činnosť za nazachovávanie nariadení župy a nezaplatenie dlžných obnosov. Jozef Adamec Rok 1922 priniesol značný pohyb v trnavskom futbale. Pomerne veľa klubov nemohlo veľmi vyžiť z obecenstva a tak prichádza najskôr k fúzii ČsŠK Čechie a ČsŠK Trnava; nový klub vystupoval pod názvom ČsŠK Trnava. Na Tulipáne založil Viedenčan Hadraba s krajanmi Trnavský Associal Fussballclub, ktorý však nemal dlhé trvanie. V roku 1923 oznámila Československá asociácia futbalová, že sa TAF nemôže stať jej členom - ČSAF združovala totiž len hráčov s čs. štátnou príslušnosťou. Po likvidácii prešli hráči TAF do TŠS. V majstrovskej súťaži však ČsŠK ani TŠS neoslnili. Divácke zázemie nebolo a tak sa 30. mája zlúčili TŠS a ČsŠK pod firmu ŠK. Zaradili ho do I. triedy Západoslovenskej župy futbalovej spolu s I. ČsŠK Bratislava, TTS Trenčín, ŠK Nitra, ŠK Sláviou Bratislava a ŠK Myjava.Tak sa stal rok 1923 základným kameňom trnavskej futbalovej histórie. Po rokoch hľadania vznikol ozaj silný klub. Kto obliekal pruhovaný dres ŠK v tomto roku? Zedník - R. Kozma, Hadraba, Vyskočil, Chaloupka, Beniač, K. Baxa, L. Baxa, J. Krajčovič, Lukáč, Říha, Brandis, Jelínek, L. Bernhardt, Dvořáček. Rok 1924 priniesol opäť futbalové vrenie. Popri majstrovských stretnutiach, ktorých bolo šesť, mal trnavský ŠK rušnú futbalovú sezónu. Pozrime sa na niekoľko výsledkov: v Hodoníne s DSK 2:2, so Sláviou Bratislava 4:1, so Strážou bezpečnosti Bratislava 8:0 a 5:1, so SK Brno 3:1, doma s Moravskou Sláviou Brno 3:0 a 1:2, s Martinom 3:3, Cvernovkou Bratislava 4:1. Ale aj s I. ČsŠK Bratislava 1:6... Po niekoľkých schôdzach a poradách vznikol 19. marca 1925 Rapid Trnava. Klub, ktorý bol dostatočne silný a životaschopný. Po založení a registrácii v Západoslovenskej župe ho zaradili do nižšej súťaže - II. triedy, severnej skupiny. Mal tu nie ľahkých súperov, ale poradil si s nimi: ŠK Topoľčany 5:0, AC Topoľčany 10:0, AC Nitra 3:2, KFC Komárno 4:0... Výpis z konečnej tabuľky: 1. Rapid Trnava 6 6 0 0 28:3 12 bodov! A tak bojoval v tzv. vylučovacích zápasoch o postup do I. triedy Západoslovenskej župy, kde hral trnavský ŠK. ŠK obsadila v I. triede župy solídne tretie miesto. V júli hrala prvé derby s Rapidom a vyhrala ho 4:2. Rok 1926 priniesol prvé stretnutie súperov, ktorí sa mali stať stálymi rivalmi o prvenstvo v slovenskom futbale. 21. marca nastúpili na ihrisko Rapidu hráči ČsŠK Bratislava. Početné publikum aplaudovalo víťazstvu Trnavčanov 3:1, a Bratislava musela zobrať Trnavu na vedomie. Do sezóny 1926 išiel Rapid poriadne posilnení. Bol to rok pre Rapid úspešný. Dosahoval pozoruhodné výsledky proti silným súperom, VAS Bratislava 2:0, ŠK Topoľčany 2:1, Meteor Praha VIII 2:0, Rapid Bratislava 1:1... Dokázal však aj sklamať. A ako hral s najväčším rivalom? ČsŠK Bratislava prehral v Trnave 2:5, no v Bratislave zvíťazil 9:0, keď sa Rapid po prestávke "zosypal". ŠK už takú úspešnú sezónu nemal. Farby Rapidu v tejto sezóne obliekali: Jánoš, Brull - Ludwig, Hadraba, Bunta, Schiewert, V. Tomeček, Ľ. Kozma, J. Žigárdy, Š. Žigárdy, Masarovič. Zostava ŠK: P. Cisár - Potisk, Adámek, Németh, Domonkoš, Šebetovský, Straka, Veselý, Makony, Jelínek, Chaloupka. Červeno-čierna proti žlto-modrej. Miestne derby však akosi častejšie vyšlo v prospech Rapidu: počas existencie oboch klubov sa odohralo 27 vzájomných stretnutí, z ktorých 16 vyhral Rapid, trikrát bola remíza (vždy 2:2) a 8 ráz zvíťazil ŠK: Skóre hovorilo jednoznačne - 80:49 pre Rapid. Bolo teda vidno, že nový klub má pred sebou solídnu budúcnosť, ale chcelo to dosť trpezlivosti. Rok 1927 totiž stále nenaznačoval, že by Rapid mal bojovať o najväčšie pocty. Dosiahol striedavé výsledky - s I. ČsŠK Bratislava prehral v Bratislave 3:6 a doma 1:2. ŠK na tom bola podľa výsledkov nie njhoršie, no s Rapidom prehrala v miestnom derby 2:3. Rok 1928 už znamenal pre Rapid skutočný vzostup: Vyhral I. triedu ZŽ, hral s ČsŠK Bratislava o titul majstra župy. Boli to vyrovnané stretnutia: v prvom 12. augusta vyhrali Bratislavčania 4:3, o tri dni neskôr v Trnave bolo 1:1. ŠK Trnava, skončil v I. triede štvrtý za Rapidom. Z výsledkov roku 1928 Rapid potvrdil skvelú výkonnosť: Komárno 4:2, Blumentál Bratislava 10:1, Židenice 4:2, Meteor Praha VIII 2:1 a s miestnym rivalom ŠK 10:4. Medzinárodne Rapid tiež obstál. ŠK bola skromnejšia: AC Nitra 3:1, Blumentál Bratislava 4:1, I. ČsŠK B 1:3, Židenice 1:6, ŠK Žilina 2:3 ... Vážky trnavského futbalu sa začínali naklánať na červeno-čiernu stranu. Dobrý základ z jesene sa prejavil na jar roku 1929, roku, keď Rapid po prvý raz predstihol bratislavského rivala. V I. triede Západoslovenskej župy vyhral o skóre pred I. ČsŠK, skvele sa držal aj trnavský ŠK, ktorý skončil tretí! Na úvod sezóny hral Rapid skutočne výborne a tak sa hralo o prvenstvo v župe s I. ČsŠK v Trnave. Do 65. minúty viedli hostia 1:0, ale potom prišiel skvelý finiš Rapidu a bolo rozhodnuté. Rapid zvíťazil 2:1, a tak sa po prvý raz dostali Trnavčania do finálových bojov o titul majstra Slovenska. Takmer ich o túto šancu však pripravil miestny rival ŠK. Dňa 29. júna sa totiž hralo derby Rapid - ŠK. Rapid, ale i napriek prehre 2:6 súťaž vyhral. A tak sa mal Rapid stretnúť spolu s ŠK Žilina, Sláviou Banská Bystrica a Rusjom Užhorod o majstrovský titul. Žreb prisúdil Trnavčanom Banskú Bystricu na jej pôde. Trnavčania zvíťazili 7:4. Všetko vyzeralo dobre, nik nepochyboval, že na domácej pôde si rapid so Žilinou poradí. Lenže v prvej minúte kopala Žilina hádam zo štyridsať metrov priamy kop, loptu si postavil Matlas, pre istotu vypálil na bránu a Brull v domnení, že strela pôjde vedľa, ani po nej nešiel. Spadla do siete meter od neho. Osemdesiatdeväť minút trval tlak Rapidu, hralo sa na jednu bránu,ale gól sa Rapidu streliť nepodarilo. A tak získala Žilina titul majstra Slovenska na trnavskej pôde. Sklamanie bolo, samozrejme, veľké. Jednu z najúspešnejších sezón odohral Rapid s týmito hráčmi: Brull, Obeda - Kurpas, Schiewert, Ľ. Kozma, Braun, Hadraba, Krajčovič, Bunta, J. Žigárdy, Tomeček, Fischl, E. Kozma, Masarovič, Virág, Jánoš, J. Cisár, Weiss. ŠK Trnava zasa posielal na ihrisko týchto hráčov: P. Cisár - Závodský, Lupta, Stecker, Meliška, Ludwig, Potisk, Kinzl, Valášek, Sedlár, Urbánek, Samko, Vlček, Benci. Očividný vzostup výkonnosti Rapidu priniesli napokon to, čo sa malo i nemalo stať - ponuku na zájazd do Francúzska, Portugalska a Španielska. Na zápas v Cannes nastupovali neoddýchnutí a unavení, takže prehrali 1:3. Nebol to zlý výsledok, za Cannes hralo viac chýrnych profesionálov, hralo sa za silného vetra i svojského výkladu pravidiel domáceho rozhodcu. Z Cannes sa cestovalo do Montpellieru, kde Rapid nastúpil proti miestnemu Sport Olympique. Francúzi viedli už 5:1, ale Rapid dotiahol na konečných 5:4. Z Francúzska odcestoval Rapid do Portugalska. V Porte odohral tri stretnutia. Prvé so Salgueiros Porto. Aj tu prehral Rapid o gól, dokonca dvakrát - so Salgueiros 2:3 a rovnakým výsledkom s majstrom krajiny FC Porto. Tretím súperom Trnavčanov bolo mužstvo zložené z hráčov FC Porto a Salgueiros. Nakoniec sa zápas skončil lichotivo 4:4. A prišlo, čo nemalo prísť - zápas v Bilbau. Trnava sa dotrmácala do Bilbaa po dvoch dňoch a dvoch nociach vo vagóne - ráno v deň zápasu. Pred zápasom sa pre istotu spustila prietrž mračien. Hralo sa na blate, pískal domáci funkcionár pred fanatickým publikom. Karol Dobiáš A už to išlo: Bilbao, hrajúce ako o život, dalo gól, druhý, tretí, dovedna štyri z postavenia mimo hry, dvakrát vykopli Obedovi loptu z rúk do siete a trinásty gól padol vo chvíli, keď sa zablatený trnavský brankár postavil k žrdi, aby si ho fotografi mohli zvečniť. Nakoniec sa stretnutie skončilo výsledkom 14:0! Najveselší bol Odehnal, ktorý prišiel na nápad poslať domov telegram, že sa zápas pre dážď nehral. A tak išiel do Trnavy telegram "Prší, nehráme". Ktovie odkiaľ sa však tlačová kancelária dostala k výsledku 7:4 pre Bilbao. Slovenská tlač však priniesla správu, že sa nehralo, ČTK sa však informovala, ako to vlastne bolo, no to už Ministerstvo zahraničia upozornilo futbalovú asociáciu na výsledok 14:0 a pohroma bola tu. Rapidu zakázali na dva roky štart v zahraničí a vedúcim vykonávať funkcionársku činnosť. Napokon, Rapid hneď na ďalší rok dokázal, že má ozaj výborné mužstvo. V úsilí odčiniť pred vlastným publikom "španielsky výbuch" začal Rapid sezónu 1930 impozantne. Nikoho nešetril. V boji o majstrovské body to však už tak nešlo: miestne derby vyhrala tentoraz Šk 3:2. V konečnej tabuľke bol Rapid dva body za víťazom z Bratislavy a dva pred trnavským ŠK. Vrcholom sezóny bol 15. august. Do Trnavy prišla viedenská Austria v najsilnejšom zložení. Pred vypredaným hľadiskom výborne hrajúci Trnavčania dokázali zvíťaziť 4:2. Ďalšia sezóna nepriniesla vo vývoji Západoslovenskej župy nič nové: ročník 1930/31 sa stal opäť korisťou I. ČsŠK Bratislava, Rapid zaostal o bod, ŠK Trnava o tri. O víťazovi teda rozhodol jediný bod, Rapidu ho už tradične zobral miestny konkurent ŠK. Ročník 1931/32 priniesol zmenu pomeru trnavských síl od postupu Rapidu do I. A triedy Západoslovenskej župy. Pri neúčasti I. ČsŠK Bratislava vyhral súťaž trnavský ŠK o tri body pred Rapidom. S bratislavským mužstvom hral potom o víťaza Západoslovenskej župy; po remíze 0:0 v Trnave vyhral I. ČsŠK doma 3:0. V ročníku 1932/33 síce Rapid predbehol ŠK v konečnej tabuľke I. A triedy Západoslovenskej župy, no prvenstvo patrilo znova bratislavskej "eške", pričom trnavský tandem predbehli aj AC Nitra a nečakane ŠK Piešťany. O rok, teda v sezóne 1933/34 sa nič nezmenilo: opäť Rapid vyhral v miestnom derby s ŠK, keď skončil druhý za bratislavským I. ČsŠK a trnavský ŠK bol až šiesty. Sezóna 1934/35 znamenala prvé kroky slovenskej-podkarpatskej divízie. Hral tu, v západnej skupine, prirodzene, I.ČsŠK Bratislava. A bez Bratislavčanov to Rapidu už konečne vyšlo. Rapid vyhral I. triedu ZŽ pred Topoľčanmi, ŠK skončil až štvrtý, a tak Rapid postúpil do kvalifikácie o postup do najvyššej slovenskej súťaže. Po výsledkoch so Žilinou 2:5 a 4:0 hral Rapid s Novými Zámkami 2:4 a 1:1 - čo nestačilo, postupovali dvaja a Trnavčania skončili tretí. Proti zápasom s Novými Zámkami podal Rapid protest, za hostí hral totiž budapeštiansky futbalista. Najskôr protest zamietli a Rapid musel ešte čakať na svoj prienik medzi najlepších na Slovensku. Rapid hral v tomto roku v zložení: Obeda - Tomeček, Fischl, Mayer, Meliška, Braun, Fried, Hadraba, J. Žigárdy, E. Kozma, Ryšavý. Na ďalší pokus to však už vyšlo, i keď nie podľa umiestnenia: v ročníku 1935/36 bol Rapid až tretí, no vyhovelo sa protestu s pred roka a tak Rapid zaradili do divízie. Lenže Rapid skončil vo svojom prvom divíznom ročníku siedmy. ŠK ostal v I. triede župy a skončil v nej až siedmy z desiatich účastníkov, a jeho výkonnosť postupne ešte viac klesala. V Rapide prichádzalo pod vedením maďarského trénera G. Straussa k radikálnemu omladeniu. V druhom ročníku západnej skupiny divízie sa Rapid zlepšil, skončil šiesty.Dušan Kabát Ročník 1937/38 bol veľmi sľubný, ale vojnové chmáry sa však postupne začali sťahovať nad Európou a postihnutým mal byť aj futbal. Udalosti v Mníchove vyvolali onedlho udalosti aj u nás. Rozdelenie republiky, anektovanie rozsiahlych území prinieslo aj zmenu futbalovej štruktúry. Najskôr sa ako akási výplň hrala pohárová súťaž o Pohár náčelníka novovzniknutého SFS jednokolovo, v ktorej Rapid obsadil štvrté miesto (nedohrala sa totiž ani I. liga a Bratislava sa "vrátila" na Slovensko), a tým sa položil základ tzv. slovenskej lige. Tu, pravda, už nehrali mužstvá z Fiľakova, Nových Zámkov, Lučenca, Komárna, Košíc a tak oproti bývalej divízii kvalita klesla. Posledná zostava Rapidu z jari 1939, lebo čoskoro potom prišlo k zlúčeniu so ŠK pod nový názov TŠS a klub ako taký prestal existovať: Šarmír - Tomeček, Braun, Meliška, Bolček, Doležal, Poláš, Malatinský, J. Žigárdy, Rychtárik, Kapusta, F. Krištofík, J. Krištofík. Rapid nemohol ostať Rapidom, bol totiž nositeľom pokrokových robotníckych tradícií a to sa vedúcim činiteľom v roku 1939 neveľmi videlo. Trnavský futbal sa teda spojil po mnohých rokoch znova pod jednu strechu, aby takým ostal vlastne dodnes. Ako v Slovenskej lige? Striedavo, tak možno charakterizovať vystúpenie TŠS Trnava v piatich odohratých ročníkoch najvyššej slovenskej súťaže. Po celý čas bola pre Trnavu typická nevyváženosť výkonov. Na úvod, v ročníku 1939/40, to bolo ešte štvrté miesto. Káder TŠS sa prechodom viacerých výborných hráčov z ŠK Trnava obohatil: Lukovič, Šťastný, Jurkovič, Masarovič, Kaiser, Rozkydal, Cisár. Trénerom bol J. Horký. O rok to bolo už len šieste miesto, keď ligu znova vyhral bratislavský ŠK. TŠS mal opäť pasívne skóre a boli náznaky, že v mužstve nie je všetko v poriadku. ŠK Bratislava a Vrútky, osvedčený tandem na vrchole tabuľky ostal aj v ďalšej sezóne, keď Trnava klesla dokonca až na siedme miesto a s futbalom bolo treba čosi robiť. Funkciu trénera do nasledujúcej sezóny prevzal dlhoročný hráč Rapidu Štefan Hadraba. Nakoniec z toho bolo piate miesto, teda určité zlepšenie, i keď bodový zisk bol rovnaký. Ligu vyhral v tomto ročníku OAP Bratislava. Najlepšie umiestnenie získal TŠS teda v poslednom odohratom ročníku súťaže. Znova vyhral ŠK Bratislava pred vojakmi z OAP a Trnavčanmi. Ďalšia sezóna sa už potom nedohrala. Futbalisti stihli v ročníku 1944/45 len dve kolá, potom vypuklo Slovenské národné povstanie a neskôr prakticky po celom slovenskom území boje o našu slobodu. Lopta musela čakať na svoju slobodnú jar. Radosť zo slobody, zo skončenia niekoľkoročného rinčania zbraní sa preniesla aj na športoviská. Tá najvyššia, liga, sa nemohla začať vo forme, v akej v roku 1938 skončila. Len ŠK Bratislava mal zo Slovenska "nárok" byť medzi elitou. A tak sa rozhodlo, že sa bude hrať v dvoch skupinách po desiatich mužstvách a v každej budú traja zástupcovia Slovenska. A preto ostatní účastníci bývalej slovenskej ligy museli hrať kvalifikáciu. Aj TŠS Trnava. Nakoniec z nej spolu a AC Považská Bystrica, ŠK Žilina, Jednotou Košice a ŠK Baťovanmi postúpil. Prvé stretnutie súťaže najlepších čs. oddielov, videl štadión TŠS (na mieste, kde je dnes štadión Spartaka) 16. septembra 1945. Trnava hrala s Pardubicami a remizovala 1:1, akoby signál, že sa v skupine, odkiaľ zostupovali z desiatich až štyria, ťažko udrží. Veď potom prišla pražská Slávia, ktorá v Trnave vyhrala 9:0 a vrchol všetkého prišiel na Kladne, kde Trnava po vedení 2:0 prehrala napokon 2:12. Ani jar prvého prvoligového ročníka nebola slávna. Na vlastnom ihrisku dokázal TŠS získať len dva body, aj to až v poslednom zápase, keď už bolo jasné, že sa s ligou lúči. Prvý ročník I. ligy odohrali títo hráči: Šarmír, Lukovič - Stankovič, Rychtárik, Marko, Cisár, Bošanský, Benedikovič, Bouška, Ulehla, J. Tibenský, Šípka, J. Hagara, Papp, Bolček, Babušek, Malatinský, Pastucha, Valentovič. Viacerí z nich po vypadnutí z ligy odišli. V divízii, kam Trnava zostúpila, sa dlho neohriala: vyhrala ju so sedembodovým náskokom. Zaslúžili sa o to hráči: Štajer - Križan, Marko, Podhorec, Pastucha, Stankovič, Benedikovič, Papp, J. Tibenský, K. Tibenský, Malatinský, Zelinka, Ulehla, Šottert. Ročník 1947/48 znamenal pre Trnavu prvý výraznejší úspech. Piate miesto v konečnej tabuľke. Veď Slávia tentoraz odišla len s bodom, keď mohla aj prehrať. Predovšetkým domáca strata so Žilinou a séria prehier vonku trochu pribrzdili sľubný rozlet TŠS. Až jeseň 1947 vrcholila víťazstvom nad Spartou 1:0. Na jar potom Trnava zopakovala svoje domáce úspechy s Bohemiansom i Spartou aj v Prahe (na Letnej 3:1, vo Vršoviciach 3:2). Ďalší ročník ligy bol svojský. Hralo sa len jednokolovo, aby sa mohlo prejsť na systém jeseň-jar, nevyhlasoval sa majster, bolo štrnásť účastníkov, nik nezostupoval. Z trinástich kôl vyšla Trnava vcelku solídne, na šiestom mieste chýbal však náboj: nebolo o čo hrať. Od nového ročníka hrala Trnava po krátkom účinkovaní ako NV už pod názvom Kovo. Štvrtý ročník v najvyššej súťaži, ktorá sa teraz volala Celoštátne majstrovstvá I, vyniesol Kovosmaltu len deviate miesto a to hrozbu zostupu sa podarilo zahnať víťazstvom v Prahe nad Sláviou 2:1. Nedobré pomery v mužstve vyvrcholili v roku 1950. Séria prehier doma i vonku napokon rozhodla, lebo aj keď prišiel výborný finiš a päť neprehratých posledných kôl, chýbal Trnave predsa len jediný bod. Súťaž, kam Kovo Trnava zostúpil, boli krajské majstrovstvá. Hrali sa prakticky bez postupového cieľa, lebo do najvyššej súťaže tentoraz prichádzali štyria finalisti Československého pohára, dvaja z Čiech, jeden z Moravy a jeden zo Slovenska. Najskôr bolo, samozrejme, treba odohrať krajské majstrovstvá. Tu Trnava nemala prakticky súpera a až ku koncu, keď jej postup nemohol ujsť, poľavila. Ťažšie už bolo dostať sa do ligy po tŕnistej pohárovej ceste. Trnava ju prešla bez prehry: Odeva Trenčín 1:0 a 5:2, Dynamitka 3:2 a 6:0, SBZ Ružomberok 5:1 a 3:2, semifinále s Topoľčanmi 1:0 a 5:1. Až potom sa išlo do Prahy hrať finále Čs. pohára s MEZ Židenice 1:0 a napokon s Ústí n. Labem tiež 1:0. V tomto ročníku, ktorý predsa len znamenal druhý návrat medzi elitu, hrali: Stacho - Križan, Pšenko, Marko, Zelinka, Kubovič, K. Tibenský, Benedikovič, Kohúcik, Bolček, Zaťko, Slanina, Lančarič, Jakubčík, Kalivoda a Šturdík. Ročník 1952 sa volal pre zmenu - majstrovstvá republiky. Po hattricku bratislavského NV sa dostala na výslnie opäť pražská Sparta pred Teplicami, Kladnom a Trnavou. Škoda, lebo umiestnenie mohlo byť ešte lepšie. Na rozlúčku. Reorganizačná horúčka totiž dostúpila vrchol. Futbal sa delil podľa sektorov, z každého mohol hrať v lige len jeden a kedže Trnava patrila do strojárenstva musela z ligy odísť. Tento administratívny zásah mal pre trnavský futbal veľké následky. Kovosmalt, neskôr už Spartak Trnava sa teda ocitol v Celoštátnej súťaži - v skupine B. Nehral nijako slávne, nespravodlivý zostup z ligy zanechal na hráčoch stopy a vlastne nezasiahol do boja o postup. Skončil napokon štvrtý z dvanástich účastníkov. Ani štvrté miesto ešte nezabezpečovalo automatickú účasť v ďalšom ročníku CS B. Trnava musela hrať vyzývacie zápasy s Merinou Trenčín (1:2, 3:0) a z ligy zostupujúcou Sláviou Bratislava (3:1, 2:1). Trnavský futbal teda stratil neuváženou reorganizáciou najmenej dva roky ligovej existencie. Všetko však prebolelo. V roku 1954 Spartak vyhral Celoštátnu súťaž B, čo znamenalo postup medzi ligovú elitu. Spartak sa teda opäť dostal medzi najlepších, tentoraz na dovtedy najdlhšie obdobie. Viac ako štyri sezóny sa mu za sebou totiž nepodarilo nikdy odohrať... Majstrovstvá republiky, ako sa volala tentoraz najvyššia súťaž (o rok však znova I. liga - sezóna 1956), zastihli v roku 1955 Trnavu s mnohými zmenami. Možno aj preto to nebola veľmi vydarená sezóna Spartaka. Veď za tento rok obliekalo trnavský dres nemálo futbalistov a tak tréneri Novotný a Fekete mali čo robiť. Napokon sa však jeden z najťažších rokov trnavskej histórie skončil dobre. Ten ďalší priniesol znova obavy. Až v poslednom stretnutí sa Trnava definitívne zachraňovala - v Ostrave remízou 1:1. Jesenné víťazstvo nad Slovanom 2:1 možno pomohlo tiež definitívne k záchrane. V tomto roku hrali za Trnavu pod vedením trénera Feketeho: Stacho, Medovič - Klein, Deglovič, Pšenko, Slanina, K. Tibenský, Jarábek, Slezák, Šturdík, Kopanický, Jakubčík, Malatinský, Švec, Fako, Ištvanovič, Zaťko, Kalivoda, Demovič, Lančarič. Jarábek a Švec, prvé dve mená z neskôr "veľkej Trnavy". Prišlo sa akosi na to, že je predsa len lepšie hrávať ligu systémom jeseň-jar. A ročník 1957/58 bol "prechodový". Hralo sa trojkolovo. Niektoré mužstvá Ladislav Kuna doplatili na skutočnosť, že hrali viac vonku ako doma. Patrila k nim aj Trnava. Už začiatok dával tušiť, že to bude znova komplikovaná sezóna, no nakoniec z nej do tretice vyšiel Spartak dobre. Nové mená v kádri bolo vítané pre Antona Malatinského, ktorý prevzal trénerskú taktovku (Hrnčírik, Kadlec, Krajčovič, Gogh, M. Galbička, Bartek, Štibrányi, Ľ. Koiš, Hrebíček). Trnava napokon skončila deviata. V sezóne, ktorá sa teda opäť hrala systémom jeseň-jar (sezóna 1958/59), išiel trnavský futbal jasne hore. Umiestnenie v hornej polovici tabuľky, najmä však konečne preskočenie najväčšieho rivala Slovana, boli iste vzpruhou pre divákov. Trénerský rukopis Antona Malatinského sa začal jasne prejavovať. V mužstve sa objavilo aj nové meno - Jozef Adamec. Hráč, ktorý sa má stať výraznou postavou trnavského, ale nielen trnavského futbalu, tretím najlepším strelcom ligovej histórie u nás vôbec a jasne najlepším kanonierom trnavských farieb. Švec vojenčil v majstrovskom kolektíve ČH Bratislava, Jarábek však hrával a spolu s Adamcom boli pri základoch neskorších úspechov. Tie však - zrejme to tak musí byť - prišli až po ďalšom páde. Siedmu priečku v herne veľmi solídnom ročníku vybojovali Stacho - Gogh, Pšenko, Kadlec, K. Tibenský, Jarábek, Bednárik, Šturdík, Bartek, M. Galbička, J. Horváth, Ľ. Koiš, Slezák, Slanina, Heimberger, J. Adamec, Bachratý, Štibrányi. A toto zloženie bolo vlastne základom pre úspech, ktorý prišiel o rok. Dosiaľ najlepšie umiestnenie Spartaka zaknihoval rok 1959/60. Za prekvapivým majstrom Hradcom Králové sa umiestnil Slovan, Dukla a - Trnava. Tréner Malatinský našiel optimálnu zostavu, strelecky už žiaril Jozef Adamec, ani neprítomnosť Jarábka, ktorý vojenčil nebola natoľko stratou. O rok sa však už tak kolieska nekrútili. V Trnave nebolo všetko v absolútnom poriadku, najmä pokiaľ ide o futbalové účtovníctvo. Nebolo jednotnosti v oslabenom výbore, nebolo trénera, resp. menili sa, aj tak sa ale trnavský futbal v lige udržal. Deviate miesto bolo vzhľadom na danú klímu azda maximum. O rok však prišlo, čo nemalo prísť - zostup. Tak ako predtým dvojici Laskov - J. Hagara, tak tentoraz tandemu Lančarič - Gažo sa pri kormidle veľmi nedarilo, ani napokon nemohlo, lebo vo výbore všetko tiež nebolo v poriadku. Trnava skončila trinásta a vypadla. Kto bol pri tomto nakoniec márnom boji: Stacho, Ondruška - Slezák, Jarábek, A. Kozinka, J. Horváth, Bednárik, Švec, Slanina, Štibrányi, Majerník, Štefko, Šturdík, M. Púchly, Kramár, Čambal, E. Adamec, Brychta, Kuchár, K. Tibenský, Malovec, Kabát. K Švecovi, Jarábkovi, J. Adamcovi, pribudli teda ďalšie mená - Majerník a Kabát. Vypadnutie z ligy do C skupiny II. ligy a v nej úvod v podobe domácej prehry 0:5 s Považskou Bystricou - to už bolo veľa na nervy aj najskalnejších fanúšikov. Spartak teda stratil publikum. Neveľmi dobrá atmosféra v oddiele stačila len na štvrté miesto. V ročníku 1963/64 Spartak vyhral C skupinu II. ligy so sedembodovým náskokom a vybojoval si návrat do najvyššej súťaže. A to už bol návrat definitívny, aj keď to tak nejaký čas nevyzeralo. Ďalšie mužstvá nedokázali držať so Spartakom krok, ktorý opäť pocítil Malatinského ruku. Postup vybojovali: Stacho, Kočiš - Gabalec, Jarábek, M. Púchly, Čambal, Benko, Petráš, Slezák, J. Horváth, Šturdík, Švec, J. Adamec, Majerník, Barták, Riška, Meliška, Štefko, Kravárik, Pavlíček, Nagy. Pribudlo ďalšie meno - Kravárik. Prvý, znova prvoligový ročník Spartaka bol skromný. Desiate miesto, veľa práce na výbere najlepšej zostavy, veľa práce s kladením základov herného prejavu, ktorý mal už onedlho získať tisícky fanúšikov nielen v Trnave. A tak sa hralo vlastne nenápadne, pretože nik nerátal, že sa tu čosi kuje. Azda okrem jedného - trénera. Stacho, F. Kozinka, Hrnčírik, Kočiš - Benko, Jarábek, Olšovský, Majerník, Kravárik, Pavlíček, Hrušecký, J. Horváth, Kuna, Švec, Martinkovič, Slezák, Šturdík, J. Zlocha, Barták, Bóri, Gabalec, Brunovský, T. Gerič, Haščík. Tí obliekli ligový dres v tejto sezóne. Pribudli ďalší: Hrušecký, Martinkovič, Kuna, J. Zlocha. V mužstve nie je meno J. Adamec, ktorý odohral túto sezónu v drese Slovana, ale na sezónu 1965/66 sa vrátil opäť do Trnavy.


Návrat