Make your own free website on Tripod.com
1967/681968/691970/71
1971/721972/73
Ročník 1965/66 - šieste miesto v lige. To už všetci brali Trnavu pomaly vážne, bolo aj aktívne skóre, aj atraktívna hra, aj náznaky určitej sebadôvery, hlavne vonku. Stále však čosi ešte dozrievalo. Kto hral: F.Kozinka, Stacho, Hrnčírik, Geryk - Gabalec, Jarábek, J.Zlocha, Majerník, Kravárik, Štibrányi, Hrušecký, Kuna, Švec, Kabát, Brunovský, V.Hagara, Benko, Pavlíček, Mihálek, J.Adamec. Geryk, V.Hagara, vracajúci sa Adamec k spomínaným ôsmim, ktorých sme si - nech sa, prosím, neurazia ich bývalí spoluhráči - všímali zámerne viac. Oni totiž predovšetkým boli osou, na ktorej sa všetko krútilo a krútiť malo. A prvé plody práce, ktorá - ako vidíme - netrvala deň ani dva, rok ani dva, ale dlho, ako všetko, čo má mať nejaké trvanie, začali prichádzať.

Jozef Adamec - najlepší strelec trnavskej futbalovej histórieRočník 1966/67. Slávia prišla do Trnavy a prehrala 5:1. A v tomto duchu hral Spartak doma či vonku. Samozrejme, prehral, lebo mu bolo bližšie útočenie ako bránenie, ale na Slávii, v Žiline, Bohemianse, v Brne vedel zvíťaziť, len štyrikrát vyšiel strelecky naprázdno, doma stratil jediný bod. Nikto sa už nečudoval. Mohlo to byť aj lepšie? Mohlo, hádam o jednu priečku, lebo za prvou Spartou mala Trnava predsa len päťbodovú stratu. Dala však jasne najavo, že je tu.

Kto hral: Geryk, Machač - Dobiáš, Majerník, Jarábek, V.Hagara, Hrušecký, Kuna, Kravárik, Farkaš, J.Adamec, Švec, Kabát, Baláž, Brunovský, Fandel. Zaplnili sa aj posledné medzery: Dobiáš, Fandel, Farkaš.

Zaplnili sa aj bariéry, lebo futbal, aký Trnava hrala, musel potešiť. Okolo štadióna nebolo miesta na parkovanie, futbalový progres si získal priaznivcov ďaleko za hranicami okresu či kraja, štátnych poznávacích značiek bolo ako trebárs v Brne na veľtrhu. A hráči nechceli ostať svojim divákom dlžný. Hádam ani jedno ligové mužstvo netrénovalo tak tvrdo ako Trnava. Hádam vo vedomí, že musí mať na viac ako ostatní, že nie je zvykom, aby v našom futbale vládol ktosi odinakiaľ ako z Prahy či Bratislavy, lebo Hradec Králové bol výnimkou, ktorá mala krátke trvanie.

Jozef Adamec - postrach súperových bránPrišiel ročník 1967/68 a s ním čosi, čo sa v Trnave nikdy nezabudne. Ako uragán hral Spartak na svojom ihrisku...Prehral - kontumačne - jediné stretnutie, so Slovanom, keď divákov na tomto zápase už nikdy nik nezráta a betón nevydržal. S divákmi v ihrisku sa hrať nedá a tak bolo kontumačne 0:3, bolo aj 3:0 s pražskou Duklou, keď tá po jedenástke opustila predčasne ihrisko, cítiac sa ukrivdená. A vonku? Plné štadióny, plné nasadenie všetkých hostiteľov, lebo vyhrať nad Trnavou chcel každý. Podarilo sa to, samozrejme, viacerým, no len jediný raz netrafili Trnavčania v prehratom stretnutí do siete, na Tehelnom poli. Inak vždy, lebo ich krédom bolo (a dlho ostalo) hrať útočne stále.

V stretnutí s Trenčínom, pod zmoknutým nebom, sa rozhodovalo o prvom titule pre Spartak Trnava. Azda každý z tých tisícov, ktorých bolo menej ako inokedy (bolo sa treba zabezpečiť, aby sa neopakoval Slovan) si dodnes spomenie na každú chvíľočku z tohto zápasu, aj na oba góly v trenčianskej sieti, ale hlavne na to, čo prišlo potom. Trnava sa stala majstrom republiky vo futbale.

Lopta, stredobod pozornosti v TrnaveGeryk, F.Kozinka, Vyskoč - Dobiáš, Jarábek, J.Zlocha, V.Hagara, Hrušecký, Kuna, Kravárik, Martinkovič, Farkaš, J.Adamec, Švec, Kabát, Fandel, Varadín, Brunovský. Tí po prvý raz prinútili futbalový svet, aby sa pozrel na Trnavu. Nechýbali, samozrejme ani také názory: "To je druhý Hradec, uvidíte, hneď vypadnú!" Nestalo sa. Ďalší ročník ligy znamenal - majstrovské repete. Už pod taktovkou Jána Hucku, ktorý vymenil do zahraničia odchádzajúceho Malatinského, získala Trnava vzápätí druhý titul. Prakticky nič sa nezmenilo: Geryk, F.Kozinka, Machač - Dobiáš, Majerník, Jarábek, V.Hagara, Hrušecký, Kuna, Farkaš, Martinkovič, Švec, J.Adamec, Kabát, Varadín, Bôžik, Fandel, Kravárik, Koštial, Glonek. Stále teda tá pevná kostra, zocelená už desiatkami súbojov, veľmi málo sa meniaca, lebo zranených bolo málo a hrali tí, čo hrali njlepšie.

Už len nostalgicky sa spomína - škoda Ajaxu! Trnava bola pred bránami finále Pohára európskych majstrov, a ktovie.....Spartak sa naučili vyslovovať po celej Európe. Cesta do semifinále PEM i skvelý export na turné v Južnej Amerike, kde Trnava vyhrala silne obsadený turnaj v Caracase a dosiahla ďalšie pozoruhodné výsledky v Argentíne a Peru, zafixovali meno Spartak Trnava natrvalo do pamäti futbalových odborníkov.

AJ MAJSTER SA UTNE...

Uťal sa veru, ak sa pozeráme na druhé miesto v lige v sezóne 1969/70 ako na neúspech. Dá sa to však? Ligu byhral Slovan Bratislava, víťaz PVP 1969, premožiteľ FC Barcelona, spolu s Trnavou "dvorný dodávateľ" čs. reprezentácie, največší súper Trnavy v jej futbalovej histórii. Tri body delili druhú Trnavu od majstrovského Slovana. Možno práve tie, ktoré získali belasí vo vzájomných súbojoch (1:1, 2:1), možno iné, napríklad celkom zbytočná prehra Spartaka na pôde zostupujúceho Kladna, či domáce remízy s Teplicami, Duklou, Trenčínom. Neslobodno však zabúdať na jedno: na Trnavu sa už každý mohol lepšie pripraviť, tri roky mohli ligisti študovať herný štýl útočného Spartaka a dalo sa aj proti nemu čosi nájsť.

Ladislav Kuna"Len" druhé miesto pre Trnavu vybojovali pod vedením Jána Hucku títo hráči: Geryk, Kéketi - Dobiáš, Varadín, Majerník, Jarábek, Bôžik, V.Hagara, Hrušecký, Kuna, Martinkovič, Švec, J.Adamec, Kabát, Juska, Valentovič, Koštial, Fandel, F.Kozinka, Vítek, M.Pšurný, Ševčík, J.Kolenič. Valér Švec zavesil kopačky na klinec - a zvesil píšťalku. Dlhoročný hráč Spartaka sa zo dňa na deň stal trénerom svojich spoluhráčov. Poznal ich, isteže, a oni jeho. Možno preto sa to zdalo byť také logické: Trnava vyhrala ligu po tretí krát. Slovan tentoraz nečakane ďaleko ustúpil zo slávy, Spartaku šliapli na päty netradičný súperi VSS Košice a Teplice, ale ušiel im o štyri, resp. päť bodov.

J.Púchly, Geryk, Kéketi - Dobiáš, Majerník, Jarábek, Bôžik, V.Hagara, Varadín, Hrušecký, Kuna, Fandel, Martinkovič, J.Adamec, Kabát, Valentovič, Juska, Masrna, Polák - to sú hráči, ktorí boli pri treťom trnavskom plnom zásahu. Proroctvá o tom, že to bolo "len na rok" dávno stíchli. Trnava hrala stále plnokrvne, a aj keď sa jej v európskych súťažiach už natoľko nedarilo ako pri prvom pokuse v Pohári majstrov, odohrala proti silným zahraničným súperom nejedno vynikajúce stretnutie. A keďže reprezentácia bola od roku 1967 prakticky stále plná hráčov Spartaka, vedeli o Trnave vlastne všade.

Ladislav Kuna, jedna z najvýraznejších postáv trnavského úspechuĎalší, štvrtý titul prišiel v ročníku 1971/72, tentoraz však musela Trnava opäť tuho súperiť so Slovanom. Bratislavské mužstvo zaostalo len o dva body. Za slovenským tandemom však bola už riadne hlboká priepasť siedmich bodov! Veľkí rivali sa tentoraz rozchádzali zmierlivo: 1:1 v Trnave, 2:2 na Tehelnom poli. O kvalite oboch aktérov svedčí predovšetkým skutočnosť, že Trnava získala 44 bodov, teda najvyšší počet od rozšírenia ligy na 16 účastníkov (mala len tri prehry, na Dukle, na Sparte a v Trenčíne), druhý Slovan mal 42 bodov! Štvrtý titul pre Trnavu získali hráči: Kéketi, Geryk, J.Púchly - Dobiáš, Majerník, Varadín, Hagara, Valentovič, Bôžik, Hrušecký, Kuna, Fandel, Martinkovič, Masrna, Adamec, Kabát. Ak sme svojho času začali - počnúc Švecom a Jarábkom - vyratúvať vznik "základného kameňa" úspechov, mohli sme už prv začať s uvádzaním tých, čo - odchádzali. V drese Spartaka už chýbali Kravárik, Zlocha, Farkaš, Jarábek.

A napriek tomu získal ešte piaty titul! Sezónu 1972/73, poslednú vo "veľkej ére", trvajúcej osem rokov, odohrali Kéketi, Geryk - Dobiáš, Majerník, Hagara, Varadín, Hrušecký, Kuna, Fandel, Martinkovič, Masrna, Adamec, Kabát, F.Horváth, Kramlík, Pavlík, J.Kolenič, D.Kolenič, Bôžik, Mrva. Tentoraz mala Trnava znova netypického prenasledovateľa: prešovský Tatran. Za ním ešte skončili VSS Košice, až potom Dukla, teda predstaviteľ našej dlhodobej elity! Len o jediný bod zaostali Prešovčania v konečnej tabulke, azda bola príčinou výborná séria Trnavy doma, keď inkasovala len tri góly v pätnástich zápasoch; rekord, ktorý ešte asi dlho vydrží.

Oplatí sa spomenúť ešte čosi: na turnaji v Španielsku vyhral Spartak Trnava nad svojim kedysi semifinálovým súperom v PEM Ajaxom Amsterdam 5:3, keď polčas bol 0:3....Pohár pre víťaza však musel ostať doma a tak ho napokon za pomoci rozhodcu získalo Atletico Madrid.

Majstrovskí team
Návrat