Návrat
Rok 1922 priniesol značný pohyb v trnavskom futbale. Pomerne veľa klubov
nemohlo veľmi vyžiť z obecenstva a tak prichádza najskôr k fúzii ČsŠK Čechie
a ČsŠK Trnava; nový klub vystupoval pod názvom ČsŠK Trnava. Na Tulipáne
založil Viedenčan Hadraba s krajanmi Trnavský Associal Fussballclub, ktorý
však nemal dlhé trvanie. V roku 1923 oznámila Československá asociácia
futbalová, že sa TAF nemôže stať jej členom - ČSAF združovala totiž len
hráčov s čs. štátnou príslušnosťou. Po likvidácii prešli hráči TAF do TŠS.
V majstrovskej súťaži však ČsŠK ani TŠS neoslnili.
Divácke zázemie nebolo a tak sa 30. mája zlúčili TŠS a ČsŠK pod firmu ŠK.
Zaradili ho do I. triedy Západoslovenskej župy futbalovej spolu s I. ČsŠK
Bratislava, TTS Trenčín, ŠK Nitra, ŠK Sláviou Bratislava a ŠK Myjava.Tak sa
stal rok 1923 základným kameňom trnavskej futbalovej histórie. Po rokoch
hľadania vznikol ozaj silný klub. Kto obliekal pruhovaný dres ŠK v tomto
roku? Zedník - R. Kozma, Hadraba, Vyskočil, Chaloupka, Beniač, K. Baxa,
L. Baxa, J. Krajčovič, Lukáč, Říha, Brandis, Jelínek, L. Bernhardt, Dvořáček.
Rok 1924 priniesol opäť futbalové vrenie. Popri majstrovských stretnutiach,
ktorých bolo šesť, mal trnavský ŠK rušnú futbalovú sezónu. Pozrime sa na
niekoľko výsledkov: v Hodoníne s DSK 2:2, so Sláviou Bratislava 4:1, so
Strážou bezpečnosti Bratislava 8:0 a 5:1, so SK Brno 3:1, doma s Moravskou
Sláviou Brno 3:0 a 1:2, s Martinom 3:3, Cvernovkou Bratislava 4:1. Ale aj
s I. ČsŠK Bratislava 1:6...
Po niekoľkých schôdzach a poradách vznikol 19. marca 1925 Rapid Trnava. Klub,
ktorý bol dostatočne silný a životaschopný. Po založení a registrácii
v Západoslovenskej župe ho zaradili do nižšej súťaže - II. triedy, severnej
skupiny. Mal tu nie ľahkých súperov, ale poradil si s nimi: ŠK Topoľčany 5:0,
AC Topoľčany 10:0, AC Nitra 3:2, KFC Komárno 4:0... Výpis z konečnej tabuľky:
1. Rapid Trnava 6 6 0 0 28:3 12 bodov! A tak bojoval v tzv. vylučovacích
zápasoch o postup do I. triedy Západoslovenskej župy, kde hral trnavský ŠK.
ŠK obsadila v I. triede župy solídne tretie miesto. V júli hrala prvé derby
s Rapidom a vyhrala ho 4:2.
Rok 1926 priniesol prvé stretnutie súperov, ktorí sa mali stať stálymi
rivalmi o prvenstvo v slovenskom futbale. 21. marca nastúpili na ihrisko
Rapidu hráči ČsŠK Bratislava. Početné publikum aplaudovalo víťazstvu
Trnavčanov 3:1, a Bratislava musela zobrať Trnavu na vedomie.
Do sezóny 1926 išiel Rapid poriadne posilnení. Bol to rok pre Rapid úspešný.
Dosahoval pozoruhodné výsledky proti silným súperom, VAS Bratislava 2:0,
ŠK Topoľčany 2:1, Meteor Praha VIII 2:0, Rapid Bratislava 1:1... Dokázal však
aj sklamať. A ako hral s najväčším rivalom? ČsŠK Bratislava prehral v Trnave
2:5, no v Bratislave zvíťazil 9:0, keď sa Rapid po prestávke "zosypal".
ŠK už takú úspešnú sezónu nemal.
Farby Rapidu v tejto sezóne obliekali: Jánoš, Brull - Ludwig, Hadraba, Bunta,
Schiewert, V. Tomeček, Ľ. Kozma, J. Žigárdy, Š. Žigárdy, Masarovič.
Zostava ŠK: P. Cisár - Potisk, Adámek, Németh, Domonkoš, Šebetovský, Straka,
Veselý, Makony, Jelínek, Chaloupka.
Červeno-čierna proti žlto-modrej. Miestne derby však akosi častejšie vyšlo
v prospech Rapidu: počas existencie oboch klubov sa odohralo 27 vzájomných
stretnutí, z ktorých 16 vyhral Rapid, trikrát bola remíza (vždy 2:2) a 8 ráz
zvíťazil ŠK: Skóre hovorilo jednoznačne - 80:49 pre Rapid.
Bolo teda vidno, že nový klub má pred sebou solídnu budúcnosť, ale chcelo to
dosť trpezlivosti. Rok 1927 totiž stále nenaznačoval, že by Rapid mal bojovať
o najväčšie pocty. Dosiahol striedavé výsledky - s I. ČsŠK Bratislava prehral
v Bratislave 3:6 a doma 1:2. ŠK na tom bola podľa výsledkov nie njhoršie, no
s Rapidom prehrala v miestnom derby 2:3.
Rok 1928 už znamenal pre Rapid skutočný vzostup: Vyhral I. triedu ZŽ, hral
s ČsŠK Bratislava o titul majstra župy. Boli to vyrovnané stretnutia: v prvom
12. augusta vyhrali Bratislavčania 4:3, o tri dni neskôr v Trnave bolo 1:1.
ŠK Trnava, skončil v I. triede štvrtý za Rapidom. Z výsledkov roku 1928 Rapid
potvrdil skvelú výkonnosť: Komárno 4:2, Blumentál Bratislava 10:1, Židenice
4:2, Meteor Praha VIII 2:1 a s miestnym rivalom ŠK 10:4. Medzinárodne Rapid
tiež obstál. ŠK bola skromnejšia: AC Nitra 3:1, Blumentál Bratislava 4:1,
I. ČsŠK B 1:3, Židenice 1:6, ŠK Žilina 2:3 ... Vážky trnavského futbalu sa
začínali naklánať na červeno-čiernu stranu.
Dobrý základ z jesene sa prejavil na jar roku 1929, roku, keď Rapid po prvý
raz predstihol bratislavského rivala. V I. triede Západoslovenskej župy
vyhral o skóre pred I. ČsŠK, skvele sa držal aj trnavský ŠK, ktorý skončil
tretí! Na úvod sezóny hral Rapid skutočne výborne a tak sa hralo o prvenstvo
v župe s I. ČsŠK v Trnave. Do 65. minúty viedli hostia 1:0, ale potom prišiel
skvelý finiš Rapidu a bolo rozhodnuté. Rapid zvíťazil 2:1, a tak sa po prvý
raz dostali Trnavčania do finálových bojov o titul majstra Slovenska. Takmer
ich o túto šancu však pripravil miestny rival ŠK. Dňa 29. júna sa totiž hralo
derby Rapid - ŠK. Rapid, ale i napriek prehre 2:6 súťaž vyhral. A tak sa mal
Rapid stretnúť spolu s ŠK Žilina, Sláviou Banská Bystrica a Rusjom Užhorod
o majstrovský titul. Žreb prisúdil Trnavčanom Banskú Bystricu na jej pôde.
Trnavčania zvíťazili 7:4. Všetko vyzeralo dobre, nik nepochyboval, že na
domácej pôde si rapid so Žilinou poradí. Lenže v prvej minúte kopala Žilina
hádam zo štyridsať metrov priamy kop, loptu si postavil Matlas, pre istotu
vypálil na bránu a Brull v domnení, že strela pôjde vedľa, ani po nej nešiel.
Spadla do siete meter od neho. Osemdesiatdeväť minút trval tlak Rapidu, hralo
sa na jednu bránu,ale gól sa Rapidu streliť nepodarilo. A tak získala Žilina
titul majstra Slovenska na trnavskej pôde. Sklamanie bolo, samozrejme, veľké.
Jednu z najúspešnejších sezón odohral Rapid s týmito hráčmi: Brull, Obeda -
Kurpas, Schiewert, Ľ. Kozma, Braun, Hadraba, Krajčovič, Bunta, J. Žigárdy,
Tomeček, Fischl, E. Kozma, Masarovič, Virág, Jánoš, J. Cisár, Weiss.
ŠK Trnava zasa posielal na ihrisko týchto hráčov: P. Cisár - Závodský, Lupta,
Stecker, Meliška, Ludwig, Potisk, Kinzl, Valášek, Sedlár, Urbánek, Samko,
Vlček, Benci.
Očividný vzostup výkonnosti Rapidu priniesli napokon to, čo sa malo i nemalo
stať - ponuku na zájazd do Francúzska, Portugalska a Španielska.
Na zápas v Cannes nastupovali neoddýchnutí a unavení, takže prehrali 1:3.
Nebol to zlý výsledok, za Cannes hralo viac chýrnych profesionálov, hralo sa
za silného vetra i svojského výkladu pravidiel domáceho rozhodcu. Z Cannes sa
cestovalo do Montpellieru, kde Rapid nastúpil proti miestnemu Sport Olympique.
Francúzi viedli už 5:1, ale Rapid dotiahol na konečných 5:4.
Z Francúzska odcestoval Rapid do Portugalska. V Porte odohral tri stretnutia.
Prvé so Salgueiros Porto. Aj tu prehral Rapid o gól, dokonca dvakrát - so
Salgueiros 2:3 a rovnakým výsledkom s majstrom krajiny FC Porto. Tretím
súperom Trnavčanov bolo mužstvo zložené z hráčov FC Porto a Salgueiros.
Nakoniec sa zápas skončil lichotivo 4:4. A prišlo, čo nemalo prísť - zápas
v Bilbau. Trnava sa dotrmácala do Bilbaa po dvoch dňoch a dvoch nociach vo
vagóne - ráno v deň zápasu. Pred zápasom sa pre istotu spustila prietrž
mračien. Hralo sa na blate, pískal domáci funkcionár pred fanatickým publikom. 
A už to išlo: Bilbao, hrajúce ako o život, dalo gól, druhý, tretí, dovedna
štyri z postavenia mimo hry, dvakrát vykopli Obedovi loptu z rúk do siete
a trinásty gól padol vo chvíli, keď sa zablatený trnavský brankár postavil
k žrdi, aby si ho fotografi mohli zvečniť. Nakoniec sa stretnutie skončilo
výsledkom 14:0! Najveselší bol Odehnal, ktorý prišiel na nápad poslať domov
telegram, že sa zápas pre dážď nehral. A tak išiel do Trnavy telegram "Prší,
nehráme". Ktovie odkiaľ sa však tlačová kancelária dostala k výsledku 7:4 pre
Bilbao. Slovenská tlač však priniesla správu, že sa nehralo, ČTK sa však
informovala, ako to vlastne bolo, no to už Ministerstvo zahraničia upozornilo
futbalovú asociáciu na výsledok 14:0 a pohroma bola tu. Rapidu zakázali na
dva roky štart v zahraničí a vedúcim vykonávať funkcionársku činnosť.
Napokon, Rapid hneď na ďalší rok dokázal, že má ozaj výborné mužstvo.
V úsilí odčiniť pred vlastným publikom "španielsky výbuch" začal Rapid sezónu
1930 impozantne. Nikoho nešetril. V boji o majstrovské body to však už tak
nešlo: miestne derby vyhrala tentoraz Šk 3:2. V konečnej tabuľke bol Rapid
dva body za víťazom z Bratislavy a dva pred trnavským ŠK. Vrcholom sezóny bol
15. august. Do Trnavy prišla viedenská Austria v najsilnejšom zložení. Pred
vypredaným hľadiskom výborne hrajúci Trnavčania dokázali zvíťaziť 4:2.
Ďalšia sezóna nepriniesla vo vývoji Západoslovenskej župy nič nové: ročník
1930/31 sa stal opäť korisťou I. ČsŠK Bratislava, Rapid zaostal o bod, ŠK
Trnava o tri. O víťazovi teda rozhodol jediný bod, Rapidu ho už tradične
zobral miestny konkurent ŠK.
Ročník 1931/32 priniesol zmenu pomeru trnavských síl od postupu Rapidu do
I. A triedy Západoslovenskej župy. Pri neúčasti I. ČsŠK Bratislava vyhral
súťaž trnavský ŠK o tri body pred Rapidom. S bratislavským mužstvom hral
potom o víťaza Západoslovenskej župy; po remíze 0:0 v Trnave vyhral I. ČsŠK
doma 3:0.
V ročníku 1932/33 síce Rapid predbehol ŠK v konečnej tabuľke I. A triedy
Západoslovenskej župy, no prvenstvo patrilo znova bratislavskej "eške",
pričom trnavský tandem predbehli aj AC Nitra a nečakane ŠK Piešťany.
O rok, teda v sezóne 1933/34 sa nič nezmenilo: opäť Rapid vyhral v miestnom
derby s ŠK, keď skončil druhý za bratislavským I. ČsŠK a trnavský ŠK bol až
šiesty.
Sezóna 1934/35 znamenala prvé kroky slovenskej-podkarpatskej divízie. Hral
tu, v západnej skupine, prirodzene, I.ČsŠK Bratislava. A bez Bratislavčanov
to Rapidu už konečne vyšlo. Rapid vyhral I. triedu ZŽ pred Topoľčanmi, ŠK
skončil až štvrtý, a tak Rapid postúpil do kvalifikácie o postup do najvyššej
slovenskej súťaže. Po výsledkoch so Žilinou 2:5 a 4:0 hral Rapid s Novými
Zámkami 2:4 a 1:1 - čo nestačilo, postupovali dvaja a Trnavčania skončili
tretí. Proti zápasom s Novými Zámkami podal Rapid protest, za hostí hral
totiž budapeštiansky futbalista. Najskôr protest zamietli a Rapid musel ešte
čakať na svoj prienik medzi najlepších na Slovensku. Rapid hral v tomto roku
v zložení: Obeda - Tomeček, Fischl, Mayer, Meliška, Braun, Fried, Hadraba,
J. Žigárdy, E. Kozma, Ryšavý.
Na ďalší pokus to však už vyšlo, i keď nie podľa umiestnenia: v ročníku
1935/36 bol Rapid až tretí, no vyhovelo sa protestu s pred roka a tak Rapid
zaradili do divízie. Lenže Rapid skončil vo svojom prvom divíznom ročníku
siedmy. ŠK ostal v I. triede župy a skončil v nej až siedmy z desiatich
účastníkov, a jeho výkonnosť postupne ešte viac klesala.
V Rapide prichádzalo pod vedením maďarského trénera G. Straussa k radikálnemu
omladeniu. V druhom ročníku západnej skupiny divízie sa Rapid zlepšil,
skončil šiesty.
Ročník 1937/38 bol veľmi sľubný, ale vojnové chmáry sa však postupne začali
sťahovať nad Európou a postihnutým mal byť aj futbal. Udalosti v Mníchove
vyvolali onedlho udalosti aj u nás. Rozdelenie republiky, anektovanie
rozsiahlych území prinieslo aj zmenu futbalovej štruktúry. Najskôr sa ako
akási výplň hrala pohárová súťaž o Pohár náčelníka novovzniknutého SFS
jednokolovo, v ktorej Rapid obsadil štvrté miesto (nedohrala sa totiž ani
I. liga a Bratislava sa "vrátila" na Slovensko), a tým sa položil základ tzv.
slovenskej lige. Tu, pravda, už nehrali mužstvá z Fiľakova, Nových Zámkov,
Lučenca, Komárna, Košíc a tak oproti bývalej divízii kvalita klesla. Posledná
zostava Rapidu z jari 1939, lebo čoskoro potom prišlo k zlúčeniu so ŠK pod
nový názov TŠS a klub ako taký prestal existovať: Šarmír - Tomeček, Braun,
Meliška, Bolček, Doležal, Poláš, Malatinský, J. Žigárdy, Rychtárik, Kapusta,
F. Krištofík, J. Krištofík.
Rapid nemohol ostať Rapidom, bol totiž nositeľom pokrokových robotníckych
tradícií a to sa vedúcim činiteľom v roku 1939 neveľmi videlo. Trnavský
futbal sa teda spojil po mnohých rokoch znova pod jednu strechu, aby takým
ostal vlastne dodnes.
Ako v Slovenskej lige? Striedavo, tak možno charakterizovať vystúpenie TŠS
Trnava v piatich odohratých ročníkoch najvyššej slovenskej súťaže. Po celý
čas bola pre Trnavu typická nevyváženosť výkonov. Na úvod, v ročníku 1939/40,
to bolo ešte štvrté miesto. Káder TŠS sa prechodom viacerých výborných
hráčov z ŠK Trnava obohatil: Lukovič, Šťastný, Jurkovič, Masarovič, Kaiser,
Rozkydal, Cisár. Trénerom bol J. Horký.
O rok to bolo už len šieste miesto, keď ligu znova vyhral bratislavský ŠK.
TŠS mal opäť pasívne skóre a boli náznaky, že v mužstve nie je všetko
v poriadku.
ŠK Bratislava a Vrútky, osvedčený tandem na vrchole tabuľky ostal aj v ďalšej
sezóne, keď Trnava klesla dokonca až na siedme miesto a s futbalom bolo treba
čosi robiť. Funkciu trénera do nasledujúcej sezóny prevzal dlhoročný hráč
Rapidu Štefan Hadraba. Nakoniec z toho bolo piate miesto, teda určité
zlepšenie, i keď bodový zisk bol rovnaký. Ligu vyhral v tomto ročníku
OAP Bratislava.
Najlepšie umiestnenie získal TŠS teda v poslednom odohratom ročníku súťaže.
Znova vyhral ŠK Bratislava pred vojakmi z OAP a Trnavčanmi.
Ďalšia sezóna sa už potom nedohrala. Futbalisti stihli v ročníku 1944/45 len
dve kolá, potom vypuklo Slovenské národné povstanie a neskôr prakticky po
celom slovenskom území boje o našu slobodu. Lopta musela čakať na svoju
slobodnú jar.
Radosť zo slobody, zo skončenia niekoľkoročného rinčania zbraní sa preniesla
aj na športoviská. Tá najvyššia, liga, sa nemohla začať vo forme, v akej
v roku 1938 skončila. Len ŠK Bratislava mal zo Slovenska "nárok" byť medzi
elitou. A tak sa rozhodlo, že sa bude hrať v dvoch skupinách po desiatich
mužstvách a v každej budú traja zástupcovia Slovenska. A preto ostatní
účastníci bývalej slovenskej ligy museli hrať kvalifikáciu. Aj TŠS Trnava.
Nakoniec z nej spolu a AC Považská Bystrica, ŠK Žilina, Jednotou Košice
a ŠK Baťovanmi postúpil.
Prvé stretnutie súťaže najlepších čs. oddielov, videl štadión TŠS (na mieste,
kde je dnes štadión Spartaka) 16. septembra 1945. Trnava hrala s Pardubicami
a remizovala 1:1, akoby signál, že sa v skupine, odkiaľ zostupovali
z desiatich až štyria, ťažko udrží. Veď potom prišla pražská Slávia, ktorá
v Trnave vyhrala 9:0 a vrchol všetkého prišiel na Kladne, kde Trnava po
vedení 2:0 prehrala napokon 2:12. Ani jar prvého prvoligového ročníka nebola
slávna. Na vlastnom ihrisku dokázal TŠS získať len dva body, aj to až
v poslednom zápase, keď už bolo jasné, že sa s ligou lúči. Prvý ročník
I. ligy odohrali títo hráči: Šarmír, Lukovič - Stankovič, Rychtárik, Marko,
Cisár, Bošanský, Benedikovič, Bouška, Ulehla, J. Tibenský, Šípka, J. Hagara,
Papp, Bolček, Babušek, Malatinský, Pastucha, Valentovič.
Viacerí z nich po vypadnutí z ligy odišli. V divízii, kam Trnava zostúpila,
sa dlho neohriala: vyhrala ju so sedembodovým náskokom. Zaslúžili sa o to
hráči: Štajer - Križan, Marko, Podhorec, Pastucha, Stankovič, Benedikovič,
Papp, J. Tibenský, K. Tibenský, Malatinský, Zelinka, Ulehla, Šottert.
Ročník 1947/48 znamenal pre Trnavu prvý výraznejší úspech. Piate miesto
v konečnej tabuľke. Veď Slávia tentoraz odišla len s bodom, keď mohla aj
prehrať. Predovšetkým domáca strata so Žilinou a séria prehier vonku trochu
pribrzdili sľubný rozlet TŠS. Až jeseň 1947 vrcholila víťazstvom nad Spartou
1:0. Na jar potom Trnava zopakovala svoje domáce úspechy s Bohemiansom
i Spartou aj v Prahe (na Letnej 3:1, vo Vršoviciach 3:2).
Ďalší ročník ligy bol svojský. Hralo sa len jednokolovo, aby sa mohlo prejsť
na systém jeseň-jar, nevyhlasoval sa majster, bolo štrnásť účastníkov, nik
nezostupoval. Z trinástich kôl vyšla Trnava vcelku solídne, na šiestom mieste
chýbal však náboj: nebolo o čo hrať. Od nového ročníka hrala Trnava po
krátkom účinkovaní ako NV už pod názvom Kovo.
Štvrtý ročník v najvyššej súťaži, ktorá sa teraz volala Celoštátne
majstrovstvá I, vyniesol Kovosmaltu len deviate miesto a to hrozbu zostupu
sa podarilo zahnať víťazstvom v Prahe nad Sláviou 2:1. Nedobré pomery
v mužstve vyvrcholili v roku 1950. Séria prehier doma i vonku napokon
rozhodla, lebo aj keď prišiel výborný finiš a päť neprehratých posledných
kôl, chýbal Trnave predsa len jediný bod.
Súťaž, kam Kovo Trnava zostúpil, boli krajské majstrovstvá. Hrali sa
prakticky bez postupového cieľa, lebo do najvyššej súťaže tentoraz
prichádzali štyria finalisti Československého pohára, dvaja z Čiech, jeden
z Moravy a jeden zo Slovenska. Najskôr bolo, samozrejme, treba odohrať
krajské majstrovstvá. Tu Trnava nemala prakticky súpera a až ku koncu, keď
jej postup nemohol ujsť, poľavila. Ťažšie už bolo dostať sa do ligy po
tŕnistej pohárovej ceste. Trnava ju prešla bez prehry: Odeva Trenčín 1:0
a 5:2, Dynamitka 3:2 a 6:0, SBZ Ružomberok 5:1 a 3:2, semifinále s Topoľčanmi
1:0 a 5:1. Až potom sa išlo do Prahy hrať finále Čs. pohára s MEZ Židenice
1:0 a napokon s Ústí n. Labem tiež 1:0. V tomto ročníku, ktorý predsa len
znamenal druhý návrat medzi elitu, hrali: Stacho - Križan, Pšenko, Marko,
Zelinka, Kubovič, K. Tibenský, Benedikovič, Kohúcik, Bolček, Zaťko, Slanina,
Lančarič, Jakubčík, Kalivoda a Šturdík.
Ročník 1952 sa volal pre zmenu - majstrovstvá republiky. Po hattricku
bratislavského NV sa dostala na výslnie opäť pražská Sparta pred Teplicami,
Kladnom a Trnavou. Škoda, lebo umiestnenie mohlo byť ešte lepšie. Na rozlúčku.
Reorganizačná horúčka totiž dostúpila vrchol. Futbal sa delil podľa sektorov,
z každého mohol hrať v lige len jeden a kedže Trnava patrila do strojárenstva
musela z ligy odísť. Tento administratívny zásah mal pre trnavský futbal
veľké následky. Kovosmalt, neskôr už Spartak Trnava sa teda ocitol
v Celoštátnej súťaži - v skupine B. Nehral nijako slávne, nespravodlivý
zostup z ligy zanechal na hráčoch stopy a vlastne nezasiahol do boja o postup.
Skončil napokon štvrtý z dvanástich účastníkov. Ani štvrté miesto ešte
nezabezpečovalo automatickú účasť v ďalšom ročníku CS B. Trnava musela hrať
vyzývacie zápasy s Merinou Trenčín (1:2, 3:0) a z ligy zostupujúcou Sláviou
Bratislava (3:1, 2:1). Trnavský futbal teda stratil neuváženou reorganizáciou
najmenej dva roky ligovej existencie.
Všetko však prebolelo. V roku 1954 Spartak vyhral Celoštátnu súťaž B, čo
znamenalo postup medzi ligovú elitu. Spartak sa teda opäť dostal medzi
najlepších, tentoraz na dovtedy najdlhšie obdobie. Viac ako štyri sezóny sa
mu za sebou totiž nepodarilo nikdy odohrať...
Majstrovstvá republiky, ako sa volala tentoraz najvyššia súťaž (o rok však
znova I. liga - sezóna 1956), zastihli v roku 1955 Trnavu s mnohými zmenami.
Možno aj preto to nebola veľmi vydarená sezóna Spartaka. Veď za tento rok
obliekalo trnavský dres nemálo futbalistov a tak tréneri Novotný a Fekete
mali čo robiť. Napokon sa však jeden z najťažších rokov trnavskej histórie
skončil dobre.
Ten ďalší priniesol znova obavy. Až v poslednom stretnutí sa Trnava
definitívne zachraňovala - v Ostrave remízou 1:1. Jesenné víťazstvo nad
Slovanom 2:1 možno pomohlo tiež definitívne k záchrane. V tomto roku hrali
za Trnavu pod vedením trénera Feketeho: Stacho, Medovič - Klein, Deglovič,
Pšenko, Slanina, K. Tibenský, Jarábek, Slezák, Šturdík, Kopanický, Jakubčík,
Malatinský, Švec, Fako, Ištvanovič, Zaťko, Kalivoda, Demovič, Lančarič.
Jarábek a Švec, prvé dve mená z neskôr "veľkej Trnavy".
Prišlo sa akosi na to, že je predsa len lepšie hrávať ligu systémom jeseň-jar.
A ročník 1957/58 bol "prechodový". Hralo sa trojkolovo. Niektoré mužstvá 
doplatili na skutočnosť, že hrali viac vonku ako doma. Patrila k nim aj
Trnava. Už začiatok dával tušiť, že to bude znova komplikovaná sezóna, no
nakoniec z nej do tretice vyšiel Spartak dobre. Nové mená v kádri bolo
vítané pre Antona Malatinského, ktorý prevzal trénerskú taktovku (Hrnčírik,
Kadlec, Krajčovič, Gogh, M. Galbička, Bartek, Štibrányi, Ľ. Koiš, Hrebíček).
Trnava napokon skončila deviata.
V sezóne, ktorá sa teda opäť hrala systémom jeseň-jar (sezóna 1958/59), išiel
trnavský futbal jasne hore. Umiestnenie v hornej polovici tabuľky, najmä však
konečne preskočenie najväčšieho rivala Slovana, boli iste vzpruhou pre
divákov. Trénerský rukopis Antona Malatinského sa začal jasne prejavovať.
V mužstve sa objavilo aj nové meno - Jozef Adamec. Hráč, ktorý sa má stať
výraznou postavou trnavského, ale nielen trnavského futbalu, tretím najlepším
strelcom ligovej histórie u nás vôbec a jasne najlepším kanonierom trnavských
farieb. Švec vojenčil v majstrovskom kolektíve ČH Bratislava, Jarábek však
hrával a spolu s Adamcom boli pri základoch neskorších úspechov. Tie však -
zrejme to tak musí byť - prišli až po ďalšom páde. Siedmu priečku v herne
veľmi solídnom ročníku vybojovali Stacho - Gogh, Pšenko, Kadlec, K. Tibenský,
Jarábek, Bednárik, Šturdík, Bartek, M. Galbička, J. Horváth, Ľ. Koiš, Slezák,
Slanina, Heimberger, J. Adamec, Bachratý, Štibrányi. A toto zloženie bolo
vlastne základom pre úspech, ktorý prišiel o rok.
Dosiaľ najlepšie umiestnenie Spartaka zaknihoval rok 1959/60. Za prekvapivým
majstrom Hradcom Králové sa umiestnil Slovan, Dukla a - Trnava. Tréner
Malatinský našiel optimálnu zostavu, strelecky už žiaril Jozef Adamec, ani
neprítomnosť Jarábka, ktorý vojenčil nebola natoľko stratou.
O rok sa však už tak kolieska nekrútili. V Trnave nebolo všetko v absolútnom
poriadku, najmä pokiaľ ide o futbalové účtovníctvo. Nebolo jednotnosti
v oslabenom výbore, nebolo trénera, resp. menili sa, aj tak sa ale trnavský
futbal v lige udržal. Deviate miesto bolo vzhľadom na danú klímu azda maximum.
O rok však prišlo, čo nemalo prísť - zostup. Tak ako predtým dvojici Laskov -
J. Hagara, tak tentoraz tandemu Lančarič - Gažo sa pri kormidle veľmi
nedarilo, ani napokon nemohlo, lebo vo výbore všetko tiež nebolo v poriadku.
Trnava skončila trinásta a vypadla. Kto bol pri tomto nakoniec márnom boji:
Stacho, Ondruška - Slezák, Jarábek, A. Kozinka, J. Horváth, Bednárik, Švec,
Slanina, Štibrányi, Majerník, Štefko, Šturdík, M. Púchly, Kramár, Čambal,
E. Adamec, Brychta, Kuchár, K. Tibenský, Malovec, Kabát. K Švecovi, Jarábkovi,
J. Adamcovi, pribudli teda ďalšie mená - Majerník a Kabát.
Vypadnutie z ligy do C skupiny II. ligy a v nej úvod v podobe domácej prehry
0:5 s Považskou Bystricou - to už bolo veľa na nervy aj najskalnejších
fanúšikov. Spartak teda stratil publikum. Neveľmi dobrá atmosféra v oddiele
stačila len na štvrté miesto.
V ročníku 1963/64 Spartak vyhral C skupinu II. ligy so sedembodovým náskokom
a vybojoval si návrat do najvyššej súťaže. A to už bol návrat definitívny,
aj keď to tak nejaký čas nevyzeralo. Ďalšie mužstvá nedokázali držať so
Spartakom krok, ktorý opäť pocítil Malatinského ruku. Postup vybojovali:
Stacho, Kočiš - Gabalec, Jarábek, M. Púchly, Čambal, Benko, Petráš, Slezák,
J. Horváth, Šturdík, Švec, J. Adamec, Majerník, Barták, Riška, Meliška,
Štefko, Kravárik, Pavlíček, Nagy. Pribudlo ďalšie meno - Kravárik.
Prvý, znova prvoligový ročník Spartaka bol skromný. Desiate miesto, veľa
práce na výbere najlepšej zostavy, veľa práce s kladením základov herného
prejavu, ktorý mal už onedlho získať tisícky fanúšikov nielen v Trnave. A tak
sa hralo vlastne nenápadne, pretože nik nerátal, že sa tu čosi kuje. Azda
okrem jedného - trénera.
Stacho, F. Kozinka, Hrnčírik, Kočiš - Benko, Jarábek, Olšovský, Majerník,
Kravárik, Pavlíček, Hrušecký, J. Horváth, Kuna, Švec, Martinkovič, Slezák,
Šturdík, J. Zlocha, Barták, Bóri, Gabalec, Brunovský, T. Gerič, Haščík. Tí
obliekli ligový dres v tejto sezóne. Pribudli ďalší: Hrušecký, Martinkovič,
Kuna, J. Zlocha. V mužstve nie je meno J. Adamec, ktorý odohral túto sezónu
v drese Slovana, ale na sezónu 1965/66 sa vrátil opäť do Trnavy.